Články na Infoweby.sk

Prevažná väčšina riek Slovenska patrí do úmoria Čierneho mora a 4% do úmoria Baltského mora (hranica úmorí prebieha cez nasledovné pohoria  - Turzovská vrchovina, Moravsko-Slezké Beskydy, Kysucké a Oravské Beskydy, Štrbské sedlo a Kozie chrbty, Levočské vrchy, Čergov).

Geografická poloha v strede Európy a prírodná krajina vytvorili podmienky pre osídlenie Slovenska od najstarších čias ľudskej histórie. Predchodcovia človeka osídľovali územie Slovenska už pred 250 000 rokmi.

- zoogeografická regionalizácia podľa Čepeláka: Karpaty – Západné (obvody: vonkajší, vnútorný, južný), Východné (obvody: prechodný, východobeskydský); Vnútrokarpatské zníženiny - Panónska oblasť (obvody: dyjsko-moravský, juhoslovenský)

Z hľadiska európskeho priestoru patrí územie Slovenska do holarktickej oblasti, eurosibírskej podoblasti a stredoeurópskej provincie, ktorá sa na juhu Podunajskej a Východoslovenskej nížiny stýka s ponticko-panónskou provinciou.

Vplyv svetla
- pri úplnom nedostatku svetla (v jaskyniach, v pôde, hlbokých moriach):
• zrak stráca svoju funkciu a nahradzuje ho zvýšenácitlivosť iných zmyslov
• farba tela: priesvitná až biela
- intenzívne pôsobenie slnečných lúčov: 
• vytváranie pigmentu
- dĺžka dňa a svetla:
• živočíchy s nočným spôsobom života majú výhodnejšie podmienky v nižších zem.šírkach s vyrovnanejšou dĺžkou dňa a noci
• denné živočíchy úzko reagujú na východ a západ slnka
- dĺžka dňa ovplyvňuje: základné životné procesy, obstarávanie potravy, rozmnožovanie, dobu hniezdenia, odlet vtákov a pod.
- mnohé živočíchy sa podľa svetla orientujú v priestore (slnečný kompas)

Štvrtohory sú najmladším a najkratším obdobím vo vývoji Zeme, pretrvávajúce až do dnes. Delia sa na dva útvary – pleistocén (starší) a holocén (mladší). V pleistocéne došlo k výraznému ochladeniu klímy. Niekoľkokrát sa vplyvom podnebných pomerov vystriedali ľadové obdobia (glaciály) s miernejšími medziľadovými obdobiami (interglaciály). Povrch Zeme bol zaľadnený oveľa viac ako v súčasnosti a ako v treťohorách.

Georeliéf má silný vplyv na jednotlivé zložky krajiny. Vplyvy na pôdu, rastlinstvo, živočíšstvo a klimatické pomery. 
Poznanie výškových pomerov územia má značný praktický význam, pretože nadmorská výška rozhoduje o jeho klimatických atribútoch a tým významne ovplyvňuje vlastnosti ostatných prvkov krajiny.

Zdrojom geomorfologických procesov sú geomorfologické činitele (rieky, vietor, vlnobitie, magma, gravitácia, ľudská činnosť). Geomorfologické procesy sa rozdeľujú na: a endogénne (vnútorné) procesy, exogénne (vonkajšie) procesy a terestrické geomorfoligické procesy.

Režim odtoku vyjadruje zmenu: vodného stavu, prietoku, teploty a chemizmu vody počas roka.

Väčšina tepla v našej atmosfére pochádza zo Slnka. Zadržujú ho skleníkové plyny CO2, H2O, CH4 bez nich by väčšina tepla unikla do kozmického priestoru. Hovoríme tomu prirodzený skleníkový efekt atmosféry.

Poznáme malý a veľký kolobeh vody na Zemi. Rozdiel medzi nimi je ten že do veľkého kolobehu vody zahrňujeme aj odtok. Malý je keď sa oblaky vypršia nad oceánom. Plyn sa mení na vodu - kondenzácia. Voda sa mení na plyn - výpar. Voda sa mení na ľad - tuhnutie. Ľad sa mení na vodu - topenie. Plyn sa mení na ľad - desublimácia (depozícia). Ľad sa mení na plyn - sublimácia.

V meteorológií predstavujú tlakové útvary základné objekty tlakového poľa atmosféry s určitým rozdelením tlaku a prúdenia vzduchu. Tlakové útvary vznikajú v dôsledku nerovnomerného rozdelenia tlaku vzduchu v atmosfére. Na synoptických meteorologických mapách tlakový útvar charakterizuje priebeh izobary.

Všeobecná cirkulácia atmosféry predstavuje súhrn vzdušných prúdení, ktoré zaberajú veľké plochy na Zemi a vyznačujú sa pomernou stálosťou. Východné vetry vejú nad rovníkom a smerujú zo severovýchodu na juhovýchod. Na rovníku je pritom tlaková níž a a je tam silné konvekčné prúdenie. Západné vetry vejú v našich zemepisných šírkach. Vejú z juhozápadu na severovýchod. Na tropickom fronte je tlaková výš, na polárnom fronte je tlaková níž. Východné vetry vejú aj na severe zo severovýchodu na juhozápad a nad arktídou sa rozprestiera tlaková výš.

Vývoj počtu obyvateľov v minulosti neprebiehal plynulo. Vplývali naň predovšetkým vojny, nedostatok zdrojov obživy, epidémie, emigrácie, sociálne a hospodárske pomery. Podľa odhadov bol počet obyvateľov Slovenska v 12. storočí okolo 0,5 mil. Prvý avšak neúplný súpis sa vykonal po Satmárskom mieri (1711) v rokoch 1715 – 1720. Jeho cieľom bolo platenie daní.

Šírenie kresťanstva na Slovensku prebiehalo misiami z viacerých centier. Prvým kontaktom nášho územia s kresťanstvom bol pobyt vojakov 12. légie Marka Aurélia. V 7. storočí k nám prišli škótsky mnísi z Bavorska. Prvý kresťanský kostol na území Slovenska bol vysvätený salzburským arcibiskupom Adalramom. Ďalšie kostoly boli v Bratislave.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žije na území Sk 85,8 % obyvateľov slovenskej národnosti, 9,7 % obyvateľov maďarskej národnosti, 1,7 % sa prihlásilo k rómskej národnosti, 0,8 % k českej národnosti, 0,4 % k rusínskej národnosti, 0,2 % k ukrajinskej národnosti a 1,4 % k ostatným národnostiam.

Prirodzený pohyb obyvateľstva je výsledkom natality a mortality. Po skončení 1. sv. vojny a po vzniku Československa bol apomerne priaznivá a optimistická situácia. Prirodzený prírastok dosahoval hodnotu 17,1‰. Vďaka vysokej natalite sa zaznamenali všetky slovenské okresy nárast počtu obyvateľov. Odvtedy až po rok 1938 natalita klesala na hodnotu 21,7 ‰. Úmrtnosť vďaka zlepšenej lekárskej starostlivosti tiež klesala a dosiahla minimálnu hodnotu 13,3 ‰. Keďže natalita klesala oveľa rýchlejšie ako mortalita, znižovala sa hodnota prirodzeného prírastku kedy dosahoval hodnotu 8,4 ‰.

Väčšie pohyby obyvateľstva nastali na našom území v druhej polovici 19. storočia. V tom čase poľnohospodárstvo bolo hlavnou obživou obyvateľstva, ktoré už nestačilo uživiť miestne obyvateľstvo, čo podmienilo rozsiahlu emigráciu.

Azonálne pôdne typy ovplyvňuje ich materská hornina (chemizmom) a prítomnosť hladiny podzemnej vody blízko povrchu príp. záplavy.

Na základe obsahu organických a minerálnych látok, charakteru a veľkosti zrnitostných častíc (skeletu – štrk, kameň, balvan) a podľa jednotlivých frakcií jemnozeme (piesok, prach, íl) sa delia pôdy na: organické zeminy a organo-minerálne (minerálne) zeminy.

Úrodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky pre rast a vývoj rastlín počas vegetácie. Úrodu formuje komplex fyzikálnych, chemických, fyzikálno-chemických a biochemických procesov, ktoré sa uplatňujú aj pri tvorbe pôd.

V dôsledku predhorskej a výškovej zonálnosti, narastajúcou výškou resp. približovaním sa k pohoriu dochádza predovšetkým ku klimatickým zmenám, zvyšuje sa zrážkový úhrn, znižujú sa teploty a výpar, to podmieňuje rozrôznenie vodného režimu v pôdach, ktorý najvýraznejšie pôsobí pri utváraní pôdnych typov.

Problém definície a vymedzenia miest na Slovensku resp. ich odlíšenie od vidieckych sídiel nie je jednoznačne vyriešený ani v priestore ani v čase. Všeobecne sa najčastejšie používajú kritéria historicko-právne, štatistické a fyziognomické.

V súčasnosti (2002) je na Slovensku 2 745 vidieckych obcí, v ktorých žije len 45 % obyvateľov. Za vidiecke obce považujeme tie, ktoré nemajú štatút mesta. Obec je administratívno-štatistická jednotka a môže sa skladať z jedného alebo viac sídiel.

Energetické zdroje na báze obnoviteľných energií (okrem vodných elektrární) hrajú zatiaľ v energetickej bilancii Slovenska zanedbateľnú rolu. Svetový trend ale jednoznačne smeruje k intenzívnejšiemu využívaniu týchto čistých energií, preto ich vyššie využívanie je zakotvené medzi strategické ciele energetickej politiky u väčšiny štátov sveta, vrátane Slovenska.

Formy reliéfu nie sú závislé len od geomorfologického činiteľa, ale aj od geologického prostredia.

Klasifikácia reliéfu vychádza z množstva rôznych kritérií. Najčastejšie sa však vyčleňujú základné typy reliéfu podľa genézy. Podľa toho môžeme rozoznať glaciálny reliéf, periglaciálny reliéf, eolický reliéf, riečny reliéf, svahový reliéf a antropogénny reliéf

Do triasu, v najstaršej etape Západných Karpát sa v jej priehlbine usadzovali piesočnaté a ílovité sedimenty, neskôr silne premenené - ruly, migmatity, svory, fylity, sú súčasťou jadier všetkých pohorí Vnútorných Karpát. Usadzovali sa aj tufy, neskôr spolu s bazaltmi premenené na amfibolity (V Nízkych Tatier, Malé Karpaty). Najmohutnejšie boli vyvinuté staropaleozoické komplexy vo V časti Slovenského rudohoria (gelnická a rakovecká skupina). Gelnická skupina je charakteristická flyšovou sedimentáciou a mohutným kyslým vulkanizmom, rakovecká skupina zas sedimentáciou pieskovcov a piesočnatých bridlíc, vyššie ílovitých bridlíc, sprevádzaná sopečnou činnosťou.

Priemysel je hlavnou zložkou národného hospodárstva Slovenska. Na tvorbe národného dôchodku sa podieľa jednou tretinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja minulosti. Priemyselná výroba na Slovensku sa rozbiehala od začiatku 19.stor. Remeselné dielne a manufaktúry sa pomaly menili na továrne, pričom súčasne vznikali aj nové továrne. Podstatou vzniku tovární bolo zavádzanie strojovej výroby. V roku 1832 dali do prevádzky parný stroj v súkenke v Haliči pri Lučenci. Strojová technika prenikala aj do iných odvetví a podmienila ich rozvoj. Rozvíjali sa tradičné priemyselné odvetvia, ako ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel.

Dôležitou súčasťou hospodárstva každého štátu je jeho dopravný systém, telekomunikačná a energetická sieť. Stav dopravného a telekomunikačného systému je zrkadlom stupňa zavádzania nových technológií do ekonomiky, ale aj predpokladom celkového rozvoja hospodárstva.

Riečna niva sa vyskytuje pozdĺž koryta rieky obojstranne alebo asymetricky, je sklonená v smere vodného toku. Počas povodní je zaplavovaná sčasti alebo v celom rozsahu. Riečna niva môže vznikať počas rôznych dynamických fáz rieky – eróznej, akumulačnej a fázy dynamickej rovnováhy; najlepšie podmienky pre formovanie riečnej nivy sú počas fázy dynamickej rovnováhy, kedy je pozdĺžny profil rieky relatívne stabilný vo vertikálnom smere.

Azonálnosť je priestorová diferenciácia geosféry nepodliehajúca zákonitostiam solárne určeného usporiadania zložiek prírody. Azonálnosť je determinovaná zákonitosťami geologických a geomorfologických procesov, ktoré závisia od pohybov a vývoja zemskej kôry. Prvotná príčina azonálnosti je teda v rozdiferencovaní endogénnych zemských procesov. Tie spôsobily rozčlenenie fyzickogeografickej sféry na kontinenty a oceány, kontinentov na pohoria a nížiny, v rámci horských sústav vznik čiastkových pohorí a vnútrohorských kotlín.

Ohrozenie záujmov ľudskej spoločnosti zo strany určitých vlastností a procesov prebiehajúcich v prírode je v súčasnosti vnímané cez limity využitia krajiny, ktoré určujú hranicu uspokojovania potrieb spoločnosti. Ľudská spoločnosť sa stáva čoraz zraniteľnejšia, preto je potrebné vyhodnotenie prírodných hrozieb a následné technické a organizačné opatrenia.

Chod a rozloženie podnebných prvkov na Slovensku

- najväčší vplyv má reliéf prostredníctvom nadmorskej výšky, aj expozícia reliéfu, menej oceanita a kontinentalita, lesná pokrývka, väčšie vodné plochy a človek, v prvom rade však slnečná radiácia a atmosférické procesy

Územie Slovenska leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním ročných období, čo je typickým znakom stredných zemepisných šírok. Atlantický oceán, Stredozemné i Baltické more sú od nás približne rovnako vzdialené. To ovplyvňuje aj počasie u nás.

edafón: tvoria živé organizmy v pôde a delia sa na:
• pedobionty - nemôžu mimo pôdy existovať
• pedoxény - časť života žije v pôde a časť mimo
• pedofili - náhodne migrujú do pôdy
edafón delíme na:
fytoedafón (huby, riasy, baktérie) a zooedafón (prvoky, červy, larvy, nálevníky)
makroedafón (pozorovateľný voľným okom) a mikroedafón (min 75x)

Jazerá sú prírodné zníženiny (jazerné panvy), vyplnené vodou (zo zrážok, ľadovca ...) Vznikajú len v zníženinách, do ktorých pritečie viac vody ako sa odparí alebo odtečie.

Umelé vodné nádrže sú vodné útvary, ktoré vznikli umelou akumuláciou vody. Medzi najvýznamnejšie úlohy v sociálno-ekonomickom rozvoji jednotlivých štátov, resp. ich regiónov patrí v súčasnosti zabezpečenie potrebného množstva vody primeranej kvality pre obyvateľstvo, priemysel, energetiku a poľnohospodárstvo. V tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu rôzne vodné, resp. vodo-hospdárske diela, medzi ktoré patria aj umelé vodné nádrže.

Podpovrchová voda je voda vyskytujúca sa v zemskej kôre vo všetkých skupenstvách v priamom kontakte s horninovým prostredím, označovaná aj ako voda vo vodných útvaroch pod zemským povrchom.

- vyskytuje sa vo všetkých troch skupenstvách
- delí sa z hľadiska trvácnosti na:

Výskyt Podzemnej vody je podmienený existenciou takej horniny, ktorá má schopnosť vodu nielen prijať ale ju aj odovzdávať. Musí obsahovať póry a pukliny väčšie ako kapilárne. Pohyb je vyvolaný výhradne gravitačnou silou. Prenáša hydrostatický tlak. Voda prirodzene preniká do väčšej hĺbky.

Georeliéf je plošné rozhranie medzi pevnými geosférami (litosférou, respektíve pedosférou) na jednej strane a tekutými geosférami (atmosférou alebo hydrosférou) na strane druhej. Je to jedno z najdôležitejších rozhraní krajinnej sféry, v okolí ktorého vzniká oblasť najintenzívnejšej interakcie jednotlivých prvkov krajiny. Táto oblasť, v ktorej prebieha väčšina geomorfologických procesov, sa označuje ako geomorfosféra.

Dnes už je všeobecne známe, že pravlasťou Rómov je India. V minulosti sa však viedli rôzne dohady o tom, odkiaľ títo kočovníci prišli. V tej časti Európy, kam prišli najskôr, nielenže nie sú nijaké správy o ich pôvode, ale kronikári sa nezmieňujú ani o mieste, odkiaľ bezprostredne prišli.

Celkove sú Dómovia skupinou, ktorá v dosiaľ neznámej dobe a z neznámych príčin emigrovala cez Pandžáb. Tento veľký pohyb nebol súvislý a organizovaný. Prebiehal v jednotlivých etapách po menších skupinách, ktoré však udržiavali medzi sebou kontakt. Títo ľudia, ktorých vyššia spoločnosť neprijala medzi seba, boli nútení stále ostávať na jej perifériách.

Z Indie postupovali Rómovia cez Perziu do Arménska. Z ich jazyka možno usúdiť, že sa tu istý čas zdržali. Jedna časť potom pokračovala cez dnešnú Sýriu a Sinajský polostrov k africkému pobrežiu Stredozemného mora. Popri ňom putovali k Gibraltarskému prielivu a odtiaľ na Pyrenejský polostrov do Španielska. Početnejšie skupiny však prechádzali Malou Áziou do dnešného Grécka.

Masové deportácie a úteky z jednej krajiny do druhej v snahe nájsť menej nebezpečné prostredie sa podpísali pod „roztrúsenie“ Rómov po celej Európe. Oslobodení z táborov boli často ponechaní bez pomoci ako osoby bez štátnej príslušnosti či vysídlenci, celkom odkázaní na úradnícku byrokraciu a zvláštne predpisy.

Väčšina európskych Rómov zostala po druhej svetovej vojne v komunistických krajinách. Zdalo by sa, že sa tým ich situácia mohla o niečo zlepšiť. Krátkodobo tak skutočne bolo, pretože nové vlády vychádzali z predpokladu, že je úlohou štátu, aby zaostalým skupinám pomohol. V praxi štátna politika vyžadovala integráciu Rómov: každý mal nielen právo, ale dokonca povinnosť pracovať.

Rómske etnikum žijúce v Európe je napriek predstavám verejnosti o jeho jednoliatosti veľmi heterogénne. V rámci jednej krajiny môžu mať rozdielne skupiny kontrastné spôsoby života, ktoré sa premietajú do ich sociálneho postavenia.

Vzhľadom na zložité a neúplné rozčlenenie Rómov do rôznych skupín, možno len konštatovať, že určenie ich celkového počtu v európskych krajinách je nanajvýš problematické. Pri zisťovaní reálneho počtu Rómov sa nemožno spoliehať na oficiálne údaje, nakoľko len časť z nich sa hlási k rómskej národnosti. V niektorých prípadoch sa štatistické údaje a odhady, ktoré poskytli iné zdroje rozchádzajú v pomere 1 : 5. Príčin, prečo sa Rómovia nehlásia k svojej národnosti je viacero – od nedostatočne rozvinutého etnického povedomia, ktoré sa neraz prejavujú až snahou dištancovať sa od rómskeho etnika, až po obavy z postihu a diskriminácie. Na niektorých prípadoch sa pokúsime naznačiť relatívnosť čísel udávajúcich počty Rómov v jednotlivých krajinách.

Rómovia žijú na území Španielska už šesť storočí a počas tohto obdobia mnohí z nich úspešne dovŕšili integračný proces. Teda dosiahli uspokojivý životný štandard a plný občiansky rozvoj. Naďalej však rómska populácia zostáva najodmietanejšou skupinou španielskej spoločnosti, so zreteľnými sociálnymi a ekonomickými dopadmi týchto postojov.

Odporúčané weby