Pre prvú fázu estónskeho prebúdzania je charakteristický záujem časti nemeckobaltských vzdelancov o estónsku ľudovú kultúru a jazyk. Skúmaniu estónskeho jazyka a slovesnoti sa ako prvý venoval nemecky písaný časopis Príspevky k presnej znalosti estónskeho jazyka (vydávaný v rokoch 1813 - 1832). Otto W. Masing (1763 - 1832) sa zaslúžil o reformu pravopisu a o vydávanie prvých estónskych autorov. Vydával estónsky písané Nedeľné čítanie a v rokoch 1821 – 1825 Tarto Maa Näddala Leht (Týždenník roľníkov v kraji Tartu).
Obdobie národnej agitácie sa začalo v roku 1857 vydávaním periodika Perno Postimees (Pärnský posol) a neskôr , od roku 1864, Eesti Postimes (Estonský posol). Pre národne uvedomovací proces mal veľký význam epos Kalevov syn (Kalevipoeg), ktorého autorom bol mestský lekár F.R.Kreutzwald. Autor sa tak pokúsil zo zachovaných piesní a povestí vytvoriť vlastný národný epos. V estónskom národnom hnutí plnila dôležitú úlohu spolková aktivita, ktorá nahrádzala politické združovanie.
Dynamiku národných hnutí zastavila na prahu prechodu k masovému hnutiu intenzívna rusifikácia oblasti počas vlády Alexandra III. (1881 - 1894). Ruský nacionalizmus sa zosilňoval za účelom pripútania periférnych oblastí k centru. Rusifikácia sa postavila do cesty germanizačnému procesu, ale súčasne pribrzdila rozvoj národného hnutia. Ruština sa stáva úradným jazykom a estónčina je zatlačená do pozície nárečia. Dovtedy oddaní baltskí Nemci sú vyháňaní do náručia Nemeckej ríše. Aktivity národného hnutia prešli do masovej fázy oneskorene, až na začiatku 20. storočia.
