Ázia

Ázia má plochu približne 44 413 000 km², a je najväčšou časťou Eurázie, ktorá zahŕňa približne tretinu celkovej plochy Zeme. Tento obrovský kontinent obývajú asi štyri miliardy ľudí, čo predstavuje 60 percent svetovej populácie. Ázia sa rozkladá vo východnej hemisfére, prevažne na sever od rovníka a je najväčším spomedzi svetadielov.

Slovo Ázia pochádza z asýrskeho označenia pre východ slnka.

V Ázii sú púšte, ale i miesta s najväčším úhrnom zrážok, presahujúcim 5 000 mm ročne.
Na rozhraní Tibetu, Nepálu a Indie sa rozprestierajú najväčšie horstvá sveta so všetkými osemtisícovými vrcholmi Zeme. Taktiež sa tu nachádzajú rozsiehle plošiny a najhlbšie a najrozsiahlejšie preliačiny.
Pohoria nad 2 000 m zaberajú 14% rozlohy, nížiny 26%, kde sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a hospodárskej činnnosti.

Povrch Ázie
Povrch Ázie tvoria vysoké pohoria, náhorné plošiny a rozsiahle nížiny. Predná a Zadná India, južná a severovýchodná Čína a všetky ostrovy majú pahorkatinový až stredohorský charakter s nížinami popri pobreží a riekach. K výrazným fyzickogerografickým jednotkám patria:

• Tibetská náhorná plošina - s priemernou výškou 4 500 m
• Himaláje a Karakoram - na juhu lemujú Tibetskú náhornú plošinu
• Indogangská nížina = najväčšia súvislá nižina na svete
• Delta rieky Gangy a Brahmapurty - úrodné pôdy, = najhustejšie zaľudnená oblasť sveta
• Veľká čínska nižina - sprašová oblasť pozdĺž stredného toku Chuang-che
• Ostrovná Ázia - ohrozovaná vulkanizmom - Sumatra, Jáva, Filipíny, Japonsko a i.

Obyvateľstvo Ázie
Ázia má vyše 4,1 mld. obyvateľov a je najľudnatelším svetadielom. Vzhľadom na prírodné podmienky sa obyvateľstvo rozmiestnilo nerozvnomerne. Oblasti kontinentálnej a západnej Ázie sú riedko zaľudnené, výnimku tvorí iba pás úrodných nížin na pobreží Stredozemného mora. Oblasti monzúnovej Ázie sú naopak husto osídlené. Obyvateľstvo sa koncentruje najmä do oblastí s úrodnými pôdami pri riekach Indus, Ganga, Iravadi, Mekong, Chuang-che, na ostrove Jáva v Indonézii a na Japonskom pobreží.