Cestovanie

Čo je to cestovanie?

Cestovanie - pojem, ktorý pre každého predstavuje niečo iné - dovolenku, pláž, pobyt v zahraničí. Najčastejšie sa možno stretnúť s názorom že cestovanie je relax na pláži spojený s opaľovaním.

Cestovanie na vlastnú päsť

Blíži sa leto, čo pre mnohých z nás znamená obdobie cestovania a dovoleniek. Každým rokom čoraz viac ľudí „obchádza“ cestovné kancelárie a organizuje si dovolenky na vlastnú päsť.

Švajčiarsko

Švajčiarsko je najvyššie položeným európskym štátom (priemerná nadmorská výška 1300 m), až 60% povrchu krajiny zaberajú vysoké končiare Západných Álp, hlboké ľadovcové doliny, alpínske hole a pasienky a husté lesy. Najvyšším bodom je Dufourspitze (4634m), ktorý sa nachádza v skupine Monte Rosa. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec v Európe, Aletchský ľadovec (27 km). Najvýznamnejšími riekami Švajčiarska sú Rýn, Rhone, Aare. 

Zahraničný obchod Estónska

Zahraničný obchod Estónska 3.0 out of 5 based on 1 votes.

Celkový objem zahraničného obchodu Estónska v roku 2005 predstavoval 224,4 miliárd EEK. Podľa údajov Štatistického úradu Estónska, celková hodnota zahraničného obchodu v roku 2005 stúpla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 25 %. Export stúpol o 30 % a import o 22 %. V roku 2005 Estónsko exportovalo tovar do 159 krajín a importovalo zo 117 krajín.

Vývoj počtu obyvateľov Estónska

Vývoj počtu obyvateľov Estónska 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Estónsko sa svojím počtom obyvateľov (1 361 000) zaraďuje v rámci Európy k menej početným národom. Estónsko bolo obývané svojimi predkami už pred viac ako 5000 rokmi. Vývoj počtu obyvateľstva bol ovplyvňovaný nielen prírodnými podmienkami, ale aj celospoločenskými procesmi.

Vnútropolitická situácia v Estónsku

V septembri 1992 sa uskutočnili prvé parlamentné voľby, ktoré priniesli víťazstvo pravice. Premiérom sa stal M.Laar, ktorého však v roku 1994 po prepuknutí aféry prezradením finančnej operácie, kedy boli ruské ruble prevedené namiesto do Ruska do Čečenskej republiky, vystriedal A.Tarand. V roku 1995 sa uskutočnili druhé voľby. Nastáva stabilizácia ekonomiky a začiatok rastu ekonomiky. V januári 2002 premiér Laar odstupuje a prezident vymenúva nového premiéra S. Kallasa.

Štruktúra hospodárstva v Estónsku

Viac ako 67 % HDP Estónska je tvorené terciérnym sektorom, priemysel tvorí cez 28 % HDP a približne 5,5 % HDP je tvorených primárnym sektorom. Pri porovnaní štruktúry odvetví podieľajúcich sa na tvorbe HDP spred roku 1991 a v súčasnosti ( rok 2005), zistíme značný rozdiel.

Rozmiestnenie obyvateľstva, osídlenie a urbanizácia Estónska

Rozmiestnenie obyvateľstva, osídlenie a urbanizácia Estónska 4.0 out of 5 based on 2 votes.

Rozmiestnenie obyvateľstva, osídlenie  a urbanizácia. Estónsko má 1 361 000 obyvateľov, čím sa zaraďuje na 35. miesto v Európe podľa počtu obyvateľov. Priemerná hustota zaľudnenia Estónska je 30 obyvateľov/km2. V porovnaní s ostatnými európskymi štátmi, je hustota oveľa nižšia. Na druhej strane je v porovnaní s niektorými severskými krajinami vyššia (Švédsko : 20 obyvateľov/km2, Fínsko: 15 obyvateľov/km2).

Rieky v Estónsku

Rieky v Estónsku 0.0 out of 5 based on 1 votes.

Klimatické podmienky a reliéf územia Estónska zapríčinili vznik početných malých vodných útvarov. Priemerný ročný úhrn zrážok prevyšuje nad výparom (200 – 300 mm / rok) a územie je odvodňované prostredníctvom riek. Územie Estónska je rozdelené do štyroch povodí:

Priemysel Estónska

Priemysel Estónska 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Priemyselná výroba Estónska prešla približne za posledné storočie značným vývojom. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa začala prvá industrializácia. V období rokov 1923 – 1924  je dokončená železničná sieť, začalo sa využívanie horľavých bridlíc v priemysle a stúpa produkcia papiera a dreva. Za pomoci investičného kapitálu z Nemecka sa rozširuje využívanie horľavých bridlíc a fosforitu. Po druhej svetovej vojne, sovietske úrady venovali  značnú pozornosť  priemyselnej obnove.

Povrch, geológia a geomorfológia Estónska

Povrch, geológia a geomorfológia Estónska 5.0 out of 5 based on 1 votes.

Estónsko leží v severozápadnej časti Východoeurópskej platformy, na ktorej sú len nepatrné náznaky vyvýšenia. Východoeurópska platforma, nazývaná aj Ruská platforma, je jedna z najstarších stabilných oblastí dnešného zemského povrchu. Je to takisto jedna z najrozsiahlejších platforiem sveta. Rozkladá sa na obrovskej ploche od Barentsovho mora na severe, až po Čierne a Kaspické more na juhu. V európskej časti tvorí podklad mladších geologických útvarov.

Poloha Estónska

Poloha Estónska 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Estónsko sa nachádza v severovýchodnej Európe, pri Baltskom mori medzi Fínskym a Rižským zálivom.
Najsevernejší bod celého územia Estónska je na ostrove Vaindloo (59° 49´ 17´´ severnej geografickej šírky), pričom najsevernejší bod pevninskej časti územia leží na polostrove Purekkari (59° 40´ 27´´ severnej geografickej šírky). Najjužnejší bod územia Estónska je pri obci Naha a má súradnice 57° 30´ 32´´ severnej geografickej šírky. Vzdialenosť zo severu na juh je 240 km (Arjakas et al,1991).

Poľnohospodárstvo v Estónsku

Poľnohospodárstvo v Estónsku 4.5 out of 5 based on 2 votes.

Približne 42 % z celkovej rozlohy Estónska tvorí poľnohospodársku pôdu a 32,5 % pokrývajú lesy (Odehnal, 2003). V súčasnosti je v tomto sektore zamestnaných len okolo 4 % z pracovnej sily (v roku 1970 to bolo až 16 %) a produkuje menej ako 3 % z celkovej produkcie. Poľnohospodárska produkcia orientuje predovšetkým na domáci trh. V živočíšnej výrobe dominuje chov dobytka a hydiny. A v rastlinnej výrobe obilniny, zemiaky a zelenina.

Pôdy v Estónsku

Pre pôdny kryt Estónska je charakteristická diverzita spôsobená rozličným zložením materskej horniny a rozličnými hydrologickými podmienkami. Ďalej vysoký podiel rašelinísk a rašelinových pôd (približne 50 %), vápnitých pôd (prevažne na západe a severe Estónska) a vysoký podiel kamenistých pôd. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že na severe a na ostrovoch prevládajú málo úrodné, značne kamenisté pôdy. Centrálnu a južnú časť pokrývajú úrodnejšie karbonátové a podzolové pôdy.

Podnebie a počasie v Estónsku

Estónsko leží na severozápade Východoeurópskej platformy, v prechodnej zóne medzi kontinentálnou a oceánskou klímou. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim podnebie Estónska je Atlantický oceán. Blízkosť Baltského mora má silný vplyv na klimatické rozdiely a to najmä v pobrežných oblastiach. Islandské minimum predurčuje nestálosť a náhle zmeny teplôt. Prevládajúce vetry západného smeru prinášajú vlhký oceánsky vzduch hlboko do vnútrozemia.

Počiatky osídľovania územia Estónska

Počiatky osídľovania územia Estónska 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Nížinnú oblasť východného pobrežia Baltického mora, kde leží Estónsko, osídľovali ľudia postupne z juhu na sever v závislosti od prírodných podmienok. Územie Estónska bolo pôvodne osídlené ugrofínskymi Estmi a Livmi  (Honzák F. et al, 2001).  Určujúcim faktorom pre osídlenie bol ústup severského ľadovca (pred 11 – 13 000 rokmi), ktorý sem zasahoval zo Škandinávie, a pokles mora.  V 8. tisícročí p.n.l. sa v juhozápadnom Estónsku objavujú prví ľudia (živili sa lovom zvierat, rybolovom a zberom lesných plodov). Najstaršie osídlenie bolo objavené v roku 2004 pri rieke Pärnu pochádzajúce približne zo 7. – 8 . tisícročia p.n.l..

Okupované Estónsko v 20. storočí

Na základe dohody o neútoční medzi Nemeckom a Ruskom (Pakt Molotov – Ribbentrop z  23.augusta 1939) a jeho tajného doplnkového protokolu, Estónsko spadalo do sovietskej záujmovej sféry. Červená armáda postupne obsadila územie Estónska. Pod záštitou tézy o socialistickej revolúcii v Estónsku (celom Pobaltí) a nezištnej pomoci Sovietskeho zväzu bolo Estónsko 6. augusta 1940 Ruskom anektované.

Obnova nezávislosti v Estónsku (1986 - 1991)

V šesťdesiatych rokoch sa začali organizovať prvé disidentské organizácie. Postupne silnela vôľa emancipácie Estóncov. Proces prebiehal v rokoch 1986 – 1991 (obdobie tzv. “spievajúcej revolúcie“) v troch hlavných fázach:

Národnostná štruktúra Estónska

V Európe sa takmer nedá nájsť štát, ktorý by bol etnicky homogénny. Estónsko sa taktiež nezaraďuje medzi etnicky homogénne štáty. Na základe posledného sčítania ľudu z roku 2000 bola národnostná skladba Estónska nasledovná : Estónci 67,9 %, Rusi 25,6 %, Ukrajinci 2,1 %, Bielorusi 1,3 %, Fíni 0,9 %, ostatné kategórie 2,2 %. V Estónsku je popri Lotyšsku jedna z najväčších menšín žijúca v Európe,  tzv. rusofónna menšina.

Náboženská štruktúra Estónska

Historický vývoj krajiny predurčoval aj šírenie náboženstiev. Kresťanstvo sa začalo šíriť v období križiackych výprav. Upevnená pozícia rímsko-katolíckej cirkvi bola narušená šírením reformačného hnutia. Luteránsvo naberá na pozícii štátneho náboženstva počas švédskej nadvlády. Prvý krát boli vytlačené náboženské texty a Biblia bola preložená do estónčiny. Po Severnej vojne sa postupne mení pozícia luteránstva.

Medzinárodné postavenie Estónska

Estónsko sa postupne etablovalo do medzinárodných a európskych štruktúr bez väčších komplikácií. Väzby vo vnútri Pobaltia dané vynúteným spolužitím v rámci Sovietskeho zväzu, sa naopak  po osamostatnení uvoľnili. Estónsko hľadalo viac spojenie na severe ako na juhu, uprednostňovalo orientáciu smerom na Škandináviu. Hlavne spríbuznenými Fínmi, ktorí mu poskytovali hospodársku pomoc.

Jazerá a vodné plochy v Estónsku

Na území Estónska je približne 1 200 prirodzených jazier, ktorých rozloha je väčšia ako 1 ha. Jazerá tak zaberajú približne 4,7 % územia Estónska. Majú prevažne ľadovcový pôvod a väčšina je sústredená v pahorkatinách na juhu krajiny : Haanja, Ötapää, Sakala a Karula.

Identita estónskeho národa

Popri kultúrnom, náboženskom, historickom, či inom rozmere,  je jazyk jeden z najdôležitejších faktorov určujúcich identitu národa. Estónci sú veľmi hrdí, že jazykovo patria do ugrofínskej skupiny jazykov a tým sú prepojení s Fínskom. Väčšina ľudí na severe aj rozumie fínštine, lebo fínske rádio a televízia zohrali veľkú úlohu sprostredkovateľov správ zo západu v období pripojenia Estónska k ZSSR. Aj vyjadrenie tajomníka českej ambasády v Estónsku, Mareka Tomana, poukazuje na blízkosť Estóncov k Fínom : "Samých seba chcú pokladať za Škandinávcov, nechcú byť považovaní za súčasť Pobaltia. Podľa nich je slovo Pobaltie sovietsky vynález. Majú povahovo a aj jazykovo bližšie k Fínom."

História Estónska

História Estónska 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Nížinnú oblasť východného pobrežia Baltického mora, kde leží Estónsko, osídľovali ľudia postupne z juhu na sever v závislosti od prírodných podmienok. Územie Estónska bolo pôvodne osídlené ugrofínskymi Estmi a Livmi (Honzák F. et al, 2001). Určujúcim faktorom pre osídlenie bol ústup severského ľadovca (pred 11 – 13 000 rokmi), ktorý sem zasahoval zo Škandinávie, a pokles mora. V 8. tisícročí p.n.l. sa v juhozápadnom Estónsku objavujú prví ľudia (živili sa lovom zvierat, rybolovom a zberom lesných plodov). Najstaršie osídlenie bolo objavené v roku 2004 pri rieke Pärnu pochádzajúce približne zo 7. – 8 . tisícročia p.n.l..

Formovanie občianskej spoločnosti Estónska začiatkom 20. storočia

„Precitnutie“ Estóncov bola jedna stránka zmien, ktorými prešla spoločnosť počas druhej polovice 19. storočia. Etnické a kutlúrno-politické procesy súviseli s vytváraním nových hospodárskych a sociálnych štruktúr. Od sedemdesiatych rokov boli gubernie spojené s vnútrozemím Ruska železnicou. Estónsko tvorilo predovšetkým funkciu spracovávateľa ruských surovín a hlavným trhom bol práve ruský trh. Estónsko bolo jednou z najviac industrializovaných oblastí Ruska. Industrializácia podmienila rast miest a s ňou aj podiel Estóncov tvoriacich mestské obyvateľstvo.

Forma štátneho zriadenia a štátne symboly Estónska

Estónsko je parlamentnou republikou. Výkonná moc je vykonávaná Radou vlády na čele s premiérom. Zákonodarná moc je zaistená aj vládou, aj parlamentom. Súdna moc je nezávislá od výkonnej a legislatívnej moci. Na základe ústavy Estónska, najvyššia moc je v rukách ľudí, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom parlamentu- Riigikogu. Parlament má 101 členov.

Flóra, fauna a ochrana prírody v Estónsku

Z hľadiska európskeho priestoru patrí Estónsko do holarktickej oblasti, v rámci nej do eurosibírskej podoblasti a východoeurópskej provincie. Suchozemský rastlinný kryt je tvorený prevažne lesmi (40%), močiarovými a trávnatými spoločenstvami. Pre severnú a západnú časť Estónska (boli silno erodované kontinentálnym ľadovcom) sú typické riedke porasty spoločenstiev (alvary). Sú jedinečnými a obzvlášť charakteristickými pre severozápadné Estónsko a ostrovy Baltského mora.

Estónsko pod nadvládou rôznych mocností v 13 - 19 storočí

Estónsko pod nadvládou rôznych mocností v 13 - 19 storočí 5.0 out of 5 based on 1 votes.

Estónsko bolo asi od roku 1200 neustále vystavené tlaku okolitých krajín. Osud krajiny bol ďalších 500 rokov v rukách Dánov, Nemcov a Švédov. Od roku 1721 do roku 1991 si nad Estónskom Nemecko a Rusko buď delili moc, alebo oň zápasili. Výnimku tvorilo len obdobie rokov 1920 – 1939.

Estónsko a informačné technológie

Estónsko a informačné technológie 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Estónsko za pomerne krátke obdobie stihlo dobehnúť  aj tie najvyspelejšie krajiny v oblasti informačných a komunikačných technológiách. Počet užívateľov mobilných telefónov (93 na 100 obyvateľov v roku 2004) patrí k najvyšším v porovnaní s krajinami Európskej únie. V roku 2003 bol priemer EÚ okolo 80 mobilných telefónov na 100 obyvateľov (najviac dosiahlo Luxembursko - 120 mobilných telefónov na 100 obyvateľov a najmenej Poľsko - 46 mobilných telefónov na 100 obyvateľov).

Estónsko a Baltské more

Estónsko a Baltské more 4.5 out of 5 based on 2 votes.

Baltské more a jeho časti, Rižský záliv a Fínsky záliv, ohraničuje severné a západné pobrežie Estónska. Šírka teritoriálnych vôd Estónska je 12 námorných míľ (približne 22,2 km). Väčšia časť pobrežia Estónska je veľmi členitá. Dĺžka pobrežia pevniny je 1 242 km, dĺžka pobrežia ostrovov približne 2 551 km (z čoho najväčší ostrov Estónka - Saaremaa má 854 km dlhé pobrežie).

Éra obrodenia Estónska (1860 -1885)

Pre prvú fázu estónskeho prebúdzania je charakteristický záujem časti nemeckobaltských vzdelancov o estónsku ľudovú kultúru a jazyk. Skúmaniu estónskeho jazyka a slovesnoti sa ako prvý venoval nemecky písaný časopis Príspevky k presnej znalosti estónskeho jazyka (vydávaný v rokoch 1813 - 1832). Otto W. Masing (1763 - 1832) sa zaslúžil o reformu pravopisu a o vydávanie prvých estónskych autorov. Vydával estónsky písané Nedeľné čítanie  a v rokoch 1821 – 1825 Tarto Maa Näddala Leht (Týždenník roľníkov v kraji Tartu).

Ekonomický vývoj Estónska

Ekonomický vývoj Estónska 5.0 out of 5 based on 1 votes.

Hospodárstvo Estónska prešlo dlhým vývojom. Po prvej svetovej vojne (v období prvého samostatného štátu) Estónsko stratilo väčšinu svojho priemyselného potenciálu. Preto sústreďuje svoju pozornosť na poľnohospodársku produkciu, ktorej produkty mohlo exportovať do západnej Európy. V období rokov 1923 – 1924 sa pozornosť obrátila viac na domáci trh. Je dokončená železničná sieť, začalo sa využívanie horľavých bridlíc v priemysle.

Doprava Estónska

Doprava Estónska 3.0 out of 5 based on 1 votes.

Estónsko sa vďaka svojej ekonomickej a geografickej polohe stalo významnou tranzitnou bránou nielen v smere východ - západ, ale aj sever – juh. V roku 2004 estónske dopravné spoločnosti prepravili viac ako 95 mil. t tovaru, z toho 69 % železnicou, 30 % cestnou sieťou a 1,2 % morskou dopravou.

Cestovný ruch v Estónsku

Cestovný ruch Estónska, tak ako aj ostatné odvetvia hospodárstva, prešiel po roku 1991 výraznou zmenou. Privatizáciou a vytvorením konkurenčného prostredia sa cestovný ruch začal postupne rozvíjať. V roku 2005 sa 4 110 116 ľudí zúčastnilo cestovného ruchu, z čoho bolo 2 981 536 zahraničných turistov. Najviac turistov prichádza do Estónska z Fínska (55,6 %),Švédska (7,8%), Nemecka (7,2 %), Veľkej Británie (5,3%) a Ruska (4,6 %).

Administratívne členenie Estónska

Administratívne členenie Estónska 3.0 out of 5 based on 1 votes.

Územie Estónska je administratívne rozdelené na 15 krajov (kraj - maakond) a 241 orgánov miestnej správy (39 mestských a 202 vidieckych magistrátov). Krajské zastupiteľstvo je vedené guvernérom, ktorý reprezentuje vládu na regionálnej úrovni. Guvernér je menovaný vládou na obdobie piatich rokov. Na krajskej úrovni neexistuje žiadny volený reprezentatívny orgán.

Veľká Británia

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa skladá Anglickom, Škótskom, Walesom (tieto tri územia tvoria Veľkú Britániu) a Severným Írskom. Kľúčovým historickým dátumom pre budúci vývoj Spojeného kráľovstva sa stal rok 1066, v ktorom normánsky vojvoda Vilém (neskôr na základe svojho úspechu označovaný ako Vilém Dobyvateľ) spravil úspešnú inváziu do Anglicka.

Obyvateľstvo Rumunska

Rumunsko, ešte pred necelým storočím etnicky pestrá krajina, sa po období nacionalizmu a porušovania práv menšín, stalo pomerne homogénnym národným štátom. Rumuni tvoria 90 % populácie, pričom v Moldavsku a Valašsku sa ich podiel blíži 100 %. Názory na pôvod rumunského národa sa rôznia. Rumunská verzia je, že národ Rumunov pochádza z rímskych osadníkov a pôvodných Dákov, ktorí vytvorili zmiešanú kultúru.

Politika Rumunska

Politika Rumunska 5.0 out of 5 based on 1 votes.

Rumunsko dneška je krajinou hlbokých, priam zásadných zmien. Krajina, ktorá zažívala desiatky rokov autoritatívneho režimu, kultu osobnosti, byrokracie, umelo kontrolovanej reprodukcie, násilného premiestňovania vidieckeho obyvateľstva do miest, nezmyselných technokratických projektov, prídelového systému potravín, masívnej industrializácie, to všetko pod rúškom stalinisticko-nacionalisticko-monarchistického systému vládnutia Nicola Ceausescua so svojou manželkou Elenou, je v období výraznej transformácie politického systému, ekonomiky aj spoločnosti.

Poloha Rumunska

Poloha Rumunska 4.0 out of 5 based on 1 votes.

Rumunsko je najväčšou krajinou juhovýchodnej Európy s rozlohou 238 391 km2. Nachádza sa v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova a za typickú balkánsku krajinu sa vo všeobecnosti aj považuje. Napriek tomu Karpatský oblúk oddeľuje dve relatívne odlišné kultúrne oblasti, z ktorých iba jedna sa môže považovať za rýdzo balkánsku. O tomto však pojednávam neskôr, v šiestom priblížení.

Príroda v Rumunsku

Rumunsko je krajinou, ktorá v celoeurópskom meradle vyniká mimoriadnou pestrosťou ekosystémov, ako aj ich značnou zachovalosťou. Nachádza sa tu všetkých 17 hlavných terestrických ekosystémov Európy. Odhliadnuc od toho, že environmentálne normy, ale najmä ich praktické dodržiavanie je zatiaľ nedostatočné, karpatské lesy sú stále divoké a málo porušené (Rumunsko má najmenej poškodených a premenených lesov v Európe – len 38 %) a plné divej zveri. Žije tu 40 % celkovej populácie vlka európskeho a 60 % populácie medveďa hnedého. Podobne, takmer polovica z európskej populácie rysa ostrovida žije práve tu.